Ladislav Hudec - muž, ktorý zmenil tvár Šanghaja

Ladislav Hudec - muž, ktorý zmenil tvár Šanghaja. V Ázii slávny pod menom La-s´-luo Wu-ta-kche, človek s významným podielom na utváraní kozmopolitného charakteru medzivojnovej šanghajskej architektúry a premeny tejto metropoly na „Paríž Orientu“. V publikácii Build in China označený ako najvýznamnejší zahraničný architekt, ktorý svojho času v Číne pôsobil. Yeoh Ming Pei vo svojich pamätiach označil Hudecov Park Hotel ako stavbu, ktorá ovplyvnila jeho rozhodnutie stať sa architektom. Ladislav Eduard Hudec, či László Ede Hugyecz, rodák z Banskej Bystrice, príslušník Rakúsko-Uhorskej monarchie, človek svetoobčan, v cudzine architekt významného mena, vo svojej vlasti takmer neznámy.

Ladislav Hudec najstarší zo 6 detí banskobystrického podnikateľa a staviteľa Juraja Hudeca sa narodil 8. januára 1883. Otec pochádzal zo starobylého rodu Hudecovcov, matka Pavlína, rodená Škultétyová, bola dcérou košického kňaza. V rokoch 1910 – 1914 Ladislav študoval architektúru na Uhorskej kráľovskej technickej Univerzite. V roku 1914 je už známy ako člen uhorskej kráľovskej komory architektov. V hodnosti dôstojníka rakúsko-uhorskej armády bojoval na východnom fronte. V júni 1916 bol zajatý a internovaný v zajateckom tábore v západnej Sibíri. V novembri 1918 sa mu podarilo ujsť a cez Charbin sa dostať do Šanghaja, kde sa usadil. Ako kreslič pracoval pre americkú firmu Rowlanda Curryho - zaoceánska spoločnosť, ktorej sa darilo získať väčšinu zákaziek z anglických, francúzskych a amerických podnikateľských kruhov. Vo firme Curry dostal príležitosť realizovať prvé architektonické práce. V priebehu niekoľkých rokov sa z kresliča vypracoval až na vedúceho architekta a partnera. Na jeho kariéru mal istý vplyv aj sobáš s Gizelou – dcérou zámožného nemeckého obchodníka Carla Theodora Meyera. Začiatkom roka 1925 sa rozhodol podnikať samostatne a založil vlastný architektonický ateliér Hudec – zaoceánska spoločnosť.

V Šanghaji prežil 28 rokov - najplodnejšiu etapu života. Osobitné podmienky mesta v tom období (štatút extrateritoriality) ochránili Šanghaj od politických a vojenských otrasov ostatnej krajiny a premenili mesto na kozmopolitnú kultúrnu metropolu. Prostredie pomohlo naplno rozvinúť Hudecov talent. Vytvoril tu okolo 60 stavieb, z ktorých tretina je kultúrnymi pamiatkami. V rozličných architektonických štýloch staval nemocnice, školy, hotely, súkromné rezidencie. Postavil sakrálne stavby rôznych konfesií. Takmer všetky jeho diela sa pozoruhodne zachovali do dnešných dní.

Jeho prvou veľkou výzvou vo firme Curry bola veža hotela Cathay (Kuo-Taj) súčasný Peace hotel. Patril zámožnému Viktorovi Sassoonovi, o ktorom sa tradovalo, že Šanghaj doslova vlastnil. Začiatkom 20-tych rokov architekta ovplyvnil novoklasicizmus a eklektizmus. Vznikli stavby ako Americký klub na obklad ktorého použil tmavé tehly - neskôr tak typické pre jeho tvorbu, Apartmány medzinárodnej sporiteľne (dnes budova Wukang) prvý arkádový dom v Šanghaji, budova Joint Saving Society na ulici Hankou, s rohovou vežou pripomínajúca vidiecku renesanciu Horného Uhorska, rezidencia pre honkongského magnáta Roberta Ho Tung - Terrace House, ktorá sa vyznačuje kombináciou orientálnych a západných prvkov, či Liu Jishengova rezidencia – záhradný dom inšpirovaný gréckou mytológiou pre svoju noblesnosť nazývaný Venušinou záhradou. Pri projektovaní verejných budov koncom 20-tych rokov sa Hudec vracia ku gotike. Postavil Nemocnicu Margaret Wiliamsonovej, Kostol pamiatky Ch. Moora, či medzi najcennejšie stavby mesta zaradenú budovu Čínskeho baptistického vydavateľstva a Kresťanského literárneho spolku.

Hudec sa zapájal do spoločenského života, aj do činnosti krajanských spolkov krajín bývalej monarchie. Hovoril piatimi jazykmi, no znalosť čínštiny sa doposiaľ nepotvrdila. V dôsledku konfiškácií otcovského majetku požiadal o uvoľnenie zo štátneho zväzku ČSR (1938), stal sa občanom maďarskej republiky a od roku 1942 jej honorárnym konzulom. Raz ročne navštevoval bývalú vlasť a cestoval po Európe a Amerike. Tu čerpal inšpiráciu pre svoje architektonické diela.

Začiatkom 30-tych rokov došlo v jeho šanghajskej kariére k premene umeleckého dizajnu. Modernistické práce komerčných budov predstavujú vrchol jeho tvorby: kultúrna pamiatka Grand Teater - nazývaná tiež prvým kinom ďalekého východu, vďaka ktorej odborná verejnosť Hudeca zaradila medzi najvplyvnejších architektov novej vlny v Šanghaji a konečne Park hotel - imitujúci americké mrakodrapy s typickými črtami americkej dekoratívnej školy. S výškou 83,8 m bol do roku 1983 najvyššou budovou Šanghaja. Nemenej pozoruhodnou je budova Shanghaj Beer Company - najväčšieho pivovaru v krajine v 30-tych rokoch. Patrí k najväčším Hudecovým šanghajským projektom ako príklad vynikajúcej aplikácie modernizmu na priemyselný objekt. K zámorskej modernej architektúre patrí aj štvorpodlažná, zelenými obkladmi obložená Wu Tongwenova rezidencia priemyselného magnáta a syna I. prezidenta Čínskej republiky Sunjatsena, ohodnotená časopisom Chinese Monthly ako „najväčší a najluxusnejší dom ďalekého východu“. Šanghajské dielo Ladislava Hudeca je rozsiahle. Mnohé z jeho ďalších stavieb boli inšpirované architektúrou rôznych štýlov a regiónov. Všetky spája osobitý rukopis svojho architekta.

Hudecov šanghajský príbeh sa zavŕšil po skončení občianskej vojny v Číne. Uväznila ho Čínska ľudovooslobodzovacia armáda, ktorá obsadila mesto. Po úteku v roku 1947 Hudec s rodinou žil a tvoril vo Švajčiarsku a v Taliansku. Na sklonku života odišiel do USA, venoval sa pedagogickej činnosti a získal profesúru na univerzite v Berkeley. K architektonickej praxi sa už nevrátil. V roku 1958 v Kalifornii zomrel. Na vlastnú žiadosť jeho pozostatky preniesli do rodnej B.B.

Dielo Ladislava Hudeca je súčasťou historického a kultúrneho dedičstva Číny. Pri príležitosti 114. výročia narodenia a 50. výročia úmrtia architekta (2008) bol z iniciatívy Šanghajského výboru pre mestské plánovanie a Generálneho konzulátu Maďarskej republiky vyhlásený Rok Hudeca a pripravená výstava Hudec v Šanghaji. Osobnosť L. Hudeca pre Slovensko „objavil“ architekt profesor Štefan Šlachta, ktorý sa zaoberá výskumom slovenskej exilovej architektúry 20. storočia. S ambíciou zaradiť Hudecovo meno do kontextu slovenskej kultúry spoločne so Spolkom architektov Slovenska, Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici a Generálnym konzulátom SR v Šanghaji v roku 2008 usporiadali v Banskej Bystrici vedeckú konferenciu.

Súčasná výstava v Slovenskom národnom múzeu - Príbeh Ladislava Hudeca v Šanghaji - vznikla zo spolupráce čínskych a slovenských partnerov pri príležitosti 60. výročie nadviazania diplomatických stykov oboch krajín. Exponáty sú čínskej proveniencie. Ich pôvodcami sú Úrad mestského archívu v Šanghaji a Šanghajská ľudová asociácia priateľstva so zahraničnými krajinami.

Výstavu pripravili

Šanghajská ľudová asociácia priateľstva so zahraničnými krajinami

Slovensko - Čínska spoločnosť priateľstva

Úrad pre mestské plánovanie a manažment pozemkových zdrojov v Šanghaji

Úrad Mestského archívu v Šanghaji

Veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky na Slovensku

Mestské archívy v Šanghaji

Archívy mestskej výstavby v Šanghaji

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Slovenské národné múzeum

Spolok architektov Slovenska