Literatúra

Sibír v roku 1919: sekta kastrátov, kanibali a československé légie, ktoré očakáva útok boľševikov blížiacich sa po Transsibírskej magistrále. Výborne napísaný historický román nominovaný na Bookerovu cenu (kniha vychádza 21. novembra)

Sedemnásťročná dcéra lekára vyrastá obklopená láskou a bohatstvom svojej rodiny. V predvečer občianskej vojny a boľševického prevratu si začína písať denník, ktorý sa neskôr stane jedným z najdojímavejších a najautentickejších svedectiev červeného teroru.

Poviedky v tejto zbierke sú vtipné, smutné, ironické a niektoré doslova pritiahnuté za vlasy. Napriek tomu nie sú napísané sentimentálne či pateticky. Príbehy o láske, pochybnostiach, nevere a žiarlivosti, či o snoch, ktoré sa celkom obyčajne dokážu splniť, majú prekvapivé pointy a rozuzlenia.

V devätnástom storočí Poliaci uznali za svojich prorokov troch básnikov – Mickiewicza, Słowackého a Krasińského. Pokiaľ Mickiewicz sa tešil zo slávy veštca a bol obklopený skutočným národným kultom už za života, Słowacki, o jedenásť rokov mladší než autor „Dziadov”, bol uznaný za proroka až po smrti, fakticky až pred koncom 19. storočia, keď bola veľká poľská romantická literatúra už natoľko rozšírená, že jej najdôležitejšie diela pre paušálneho adresáta nadobudli význam akéhosi šlabikár poľskosti, no zároveň boli pre elitu zdrojom viacerých rafinovaných metafyzických a historiozofických poznatkov.

„Chceli, aby som sa dobrovoľne vykastroval a potom sa ako spievajúci eunuch zaradil do zboru kastrovanej literatúry... Čo ma čaká, ak tu zostanem? Stane sa zo mňa trpená a žalostná figúrka, ktorej podhodia almužnu. (Alebo koláč z milosti, čo je ešte horšie.) Netreba vstúpiť do Strany, kdeže... stačí zastretým hlasom vysloviť sebakritiku, priznať, že som sa mýlil, keď som sa narodil a potom som sa stal taký, aký som...“

„Musíš vedieť, že ľudia sa nie bez príčiny pridržiavajú priemernosti, zmätku a šarlatánstva, ilúzií a vyblýskaných povrchných vedomostí, čiže nevzdelanosti. Lebo kultivovanosť je odhalenie a schopnosť znášať pravé poznanie všetkých vecí, pravdu. Zniesť pravdu je vždy veľmi ťažké. Kultivovanosť, čiže poznanie skutočnosti a pravdy, si vyžaduje mimoriadnu odvahu. Človek poznáva pravdu celým srdcom, osudom, celou svojou bytosťou.“

Tento sugestívny román plný veľkých vášní, vydaný prvý raz roku 1942 – skvostný dôkaz autorovho štylistického majstrovstva – oslepujúcim jasom osvetľuje vír priateľstva, vernosti a zrady. Dvaja dávni priatelia sa po desaťročiach znovu stretnú a celú noc sa rozprávajú. Pri pohľade do minulosti sa z jedného stane obvinený, z druhého žalobca: jeden z nich kedysi zradil, dokonca takmer zabil svojho priateľa, zviedol jeho manželku, navždy mu zničil život. Za touto tragédiou sa však v skutočnosti neskrýva len prechodná slabosť: znamená zánik starého usporiadania sveta aj odklon od tradičných morálnych hodnôt.

Pavel Vilikovský (1941) vyštudoval angličtinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1964 pracoval ako redaktor, najprv v Slovenských pohľadoch, neskôr vo vydavateľstve Tatran a napokon dvadsať rokov v literárnokritickom mesačníku Romboid. Popri zamestnaní sa venoval aj písaniu prózy a prekladaniu z anglickej a americkej literatúry (Joseph Conrad, Virginia Woolfová, William Faulkner, Arthur Miller, Malcolm Lowry, Kurt Vonnegut Jr., E. L. Doctorow, John Updike a ďalší). Od roku 1990 prispieva článkami a knižnými recenziami najmä do mesačníka Os, týždenníka Dominofórum a denníka Sme.

Jedna z najkomplexnejších kníh z oblasti podnikateľskej etiky ako teoretickej disciplíny vychádza v treťom, výrazne doplnenom a prepracovanom vydaní. Podnikateľská etika sa zaoberá prienikom etiky a ekonomiky na všetkých úrovniach hospodárstva a vo všetkých jeho sférach, preto autorkiným cieľom bolo predstaviť základné okruhy problémov v oblasti podnikateľskej etiky, analyzovať ich príčiny a načrtnúť východiská v reálnej praxi.

Dovoľujeme si upriamiť Vašu pozornosť na najhorúcejšiu novinku vydavateľstva Kalligram. Je ňou publikácia poprednej slovenskej filozofky, odborníčky na podnikateľskú etiku, uznávanej v zahraničí – profesorky Anny Remišovej.