Rusko a Európa - Z Denníka spisovateľa

Denník je skôr záznamom prúdu vedomia než kompozične prísne racionálne premysleným dielom, je snahou autora zachytiť súčasne vznikajúce myšlienky obrazy, idey, názory usilujúce sa predrať na povrch v zhmotnenej podobe, čo predurčuje aj na prvý pohľad zmätočný, chaotický rozprávačský štýl denníka. Svoj spôsob písania denníka sám Dostojevskij vyjadril slovami: „Verný svojmu naturelu začnem od konca, a nie od začiatku, hneď vyjadrím celú myšlienku. Nikdy som nedokázal písať postupne, približovať sa k veci a vyjadriť ideu, až keď ju už stihnem celú vopred predžuť a podľa možnosti dokázať. Nemal som dosť trpezlivosti, prekážal mi v tom môj charakter.“ Výber predstavuje Dostojevského ako komentátora aktuálnych a pálčivých problémov doby, ako učiteľa, kazateľa, proroka, ako ironického a niekedy až sarkastického sudcu prostredníctvom jeho kontroverzných úvah o náboženstve, katolicizme, morálke, politike, vojne, ale najmä o mesianistickom poslaní ruského národa.

Valerij Kupka

–––––––––––-

Denník spisovateľa vlastne ani nie je Dostojevského denníkom, teda neodzrkadľuje alebo veľmi málo odzrkadľuje Dostojevského vnútorné pocity. Je to rad publicistických článkov, v ktorých jeden človek poúča iných, ako majú žiť a čo majú robiť.“L. Šestov

... publicistu a moralistu si v Dostojevskom cením oveľa viac ako rozprávača. Denník spisovateľa – nech sa na mňa prívrženci nebohého románopisca nehnevajú – je pre mňa stokrát hodnotnejší než všetky jeho romány.“ K. Leontiev

Denníku‘ sa nám predstavuje skutočný Dostojevskij – veľký umelec, múdry človek a krasorečník, nemilosrdný sudca a hriešnik, evanjeliový prorok a vydriduch, kresťan a antisemita, vlastenec a šovinista, monarchista, okupant, štváč a rehabilitátor vojny, reakcionár.“ I. I. Garin