Right menu


Mark Lawrence Schrad: Dejiny písané vodkou

Vodka v minulom storočí zabila v Rusku viac ľudí ako Hitler. A zabíja ich dodnes. Krajinu s imidžom superveľmoci už stáročia ničí závislosť na alkohole, ktorú podporujú autokratickí vládcovia. Po väčšinu času štátnu kasu až z tretiny plnili príjmy z predaja vodky a všetky pokusy zbaviť sa jej skončili katastroficky – na prohibíciu doplatil posledný cár aj posledný komunistický vodca. (vychádza 5. januára)

Dostupné aj ako e-kniha

Reformy zmietli reformátorov, vodka zostala. Oceňovaná kniha popredného amerického rusistu prináša prekvapivý pohľad na ruské dejiny a jeden dôležitý faktor, ktorý zvyčajne podceňujeme, či rovno prehliadame.

Zničujúce dedičstvo vodky je vari tou najväčšou politickou výzvou nielen súčasnej generácie ruských politikov, ale aj tých budúcich. Autor si kladie množstvo provokatívnych otázok: Akým spôsobom využívali ruskí vládcovia alkohol na upevnenie svojej autokratickej moci? Akú úlohu hral alkohol v cárskych sprisahaniach? Bolo katastrofálne rozhodnutie cára Mikuláša II. o prohibícii skutočným katalyzátorom boľševickej revolúcie? Stal by sa Sovietsky zväz svetovou veľmocou bez alkoholu? Ako prispela vodka k pádu komunizmu a poškodeniu verejného zdravia v 90. rokoch minulého storočia? Dokáže dnešný Kremeľ prekonať ťažkú historickú záťaž, zredukovať enormnú konzumáciu alkoholu v krajine a tým prispieť k skvalitneniu životnej úrovne, prosperite a demokracii v Rusku?

Popredný svetový rusista dokladá, že deštrukčný alkoholizmus nie je súčasťou genetického kódu Rusov, ako skôr dôsledok politického systému, ktorý využíva a zneužíva vodku ako nástroj štátnosti. Kniha analyzuje úlohu vodky v rôznych historických obdobiach, od cára Ivana Hrozného až po aktuálnu putinovskú súčasnosť.

O autorovi

Mark Lawrence Schrad je americký rusista a politológ. Pôsobí na Villanovskej univerzite vo Filadelfii, kde prednáša a vedie semináre o ruskej politike a histórii, postkomunistickej demokratizácii, komparatívnej politike, medzinárodnom práve, medzinárodných organizáciách a globalizácii. Absolvoval okrem iného štúdium aj na Moskovskej štátnej univerzite a Moskovskej medzinárodnej univerzite. Problematike alkoholizmu a hnutí za striedmosť sa venoval v knihe The Political Power of Bad Ideas The Political Power of Bad Ideas: Networks, Institutions, and the Global Prohibition Wave. Je aj autorom citovaných štúdií o vzťahu alkoholizmu a modernity. Jeho najúspešnejšou knihou sú Dejiny písané vodkou, ktorá sa zaoberá vzťahom autokratických režimov a alkoholu v Rusku.

Recenzie

„Pri písaní o vodke a Rusku nenechal Mark Schrad kameň na kameni. Živo a pútavo napísaná kniha zvýrazňuje tesné puto medzi alkoholom a ruskými vládcami, ktoré sa upevňuje celé storočia.”

Mark Beissinger

Ruské dejiny až príliš často písala vodka

Vodka: kliatba ruskej politiky

V(b)odka za správami z Ruska

Víťazstvo nad vodkou by pomohlo vytvoriť prosperujúcejšie Rusko

Úryvok z knihy

Druhého januára 1992 Jeľcin ohlásil program „šokovej terapie“ makroekonomickej stabilizácie, čo znamenalo okamžitú libera­lizáciu cien, meny a obchodu. Predpokladalo sa, že podobne ako keď sa strhne le­ukoplast, bolesť vyvolaná týmto dramatickým skokom k trhu nepotrvá dlho. Bol to omyl. Hospodár­ska katastrofa sa odrazila v sociálnych a demografických štatistikách: alkoholizmus vzrástol raketovým tempom, podobne aj počet samovrážd. Priemerný vek dožitia ruských mužov – šesťdesiatpäť rokov na vrchole protialkoholickej kampane v roku 1987 – poklesol v roku 1992 prudko na šesťdesiatdva rokov. O dva roky neskôr poklesol až na päťdesiatosem rokov, čo naznačovalo demografickú katastrofu, ktorá nemala obdobu v mierových časoch ľudskej histórie. Až taký dramatický bol pád Ruska.

Autor: Mark Lawrence Schrad

Titul: Dejiny písané vodkou

Podtitul: Alkohol, autokracia a tajné dejiny Ruska

Originálny názov: Vodka Politics

Preklad: Igor Otčenáš

Vydavateľ: Premedia

Rozmer: 17 x 24 cm

Počet strán: 480

Väzba: Pevná s prebalom

ISBN 978-80-8159-541-7

Odporúčaná cena: 24.90 eur

Vychádza 5. januára 2018

Kníhkupectvá: Panta Rhei, Martinus, Gorila, Artforum